Ráno som vstala skoro, zvonil mi telefón, asi pre to. Pol dňa bolo pracovného. Tak trochu. Nie a nie sa rozbehnúť. Aj večer som trochu pracovala. Medzitým sme boli s J. omrknúť chalúpku, ktorú baby nedávno kúpili a dávajú ju postupne do pucu. Krásne miesto, krásny kraj a chalupa dýcha krásnou energiou aj keď ešte nie je dokončená jej rekonštrukcia. Výborne si vybrali. Úžasný priestor.
Navečer som už do čajovne nevyrážala, ostali sme s babami pozerať film – jarmuschove zlomené kvety. Tak ako aj včera. Včera dávali noc na zemi. Jarmuschove veci mám celkom rada. Vykresľuje trochu podivné ale v podstate veľmi skutočné a reálne postavy. Dialógy sú tiež trochu bizardné ale v podstate veľmi reálne. Len málo čo pôsobí umelo.
Po filme už som nevládala pracovať ale chytilo ma šitie. Kúpila som si novú sukňu a nie všetko sa mi na nej páčilo, tak som to odpáravala a znova zašívala otvory, čo po tých zbytočných a teraz už juchuchu odstránených ozdobách ostávali. Ja jednoducho aj sériovo vyrobenú vec tak trochu potrebujem prispôsobiť sebe. Mala som zo sukne veľkú radosť. Ale v šití som pokračovala, začala som pretvárať jednu zo svojich ručne vyrobených látkových tašiek na nákupy. Uvidíme ako sa to nakoniec podarí. A keďže baby nemajú šijací stroj, tak som sa vrátila k ručnej práci. Ale je to ako meditácia, upokojuje to. A tak si to užívam. Spať som sa vybrala dosť neskoro ....