chavela kráka do sveta

Nie moc dobrý začiatok dňa. Nemalo to konkrétny spúšťač, lebo posledné dni boli výborné, tak predpokladám, že to je prechodný nedostatok nejakých vitamínov alebo čohosi iného neurofyziologického.

Pokúsila som sa to rozpustiť kúpeľom, potom odohnať studenou sprchou. Čiastočne to zaberalo. Nakoniec ma do mesta prinútil vyraziť fašistický pochod, ktorý sa tu konal. Údajne za slobodu slova, prejavu a zhromažďovania. Fakt grc, keď si banka neonáckov utiera hubu do ústavy a základných ľudských práv zatiaľ čo skandujú okolo transparentov slobodu nacionalistom.

Jediný kto našiel odvahu sa im postaviť a protestovať bola miestna antifa a punk mládež, zdalo sa. Ostatní ľudia väčšinou postávali okolo, pokecávali a boli presvedčení, že obom ide len o to sa pobiť, a že vlastne o nič nejde.

Problém ale bol, že zatiaľ čo antifa mládež nemala  svoj proste ohlásený (a preto si ich nakoniec aj poliši po jednom poodvádzali, legitimovali a asi aj registrovali), fašisti si pochodovali mestom celkom legálne, grc na grc. Pre známeho som to sľúbila nafotiť, ale keďže som si zabudla doma svoju nabíjačku na moju zrkadlovku, musela som improvizovať s požičaným digifoťákom, ktorý som moc nevedela ovládať. I tak sa policajti domnievali, že by som mohla byť nebezpečná a jeden ma okrikoval, aby som prestala fotiť.

Nakoniec, keď som sa rozhodla zamiešať do davu, resp. som chcela robiť zábery ma pomedzí policajtov a čela antifa skupinky, zistila som, že som sa ocitla v uzavretom kruhu (policajtmi s plnou výbavou, chýbali im snáď už len plastové štíty a slzáky) s mlaďasmi na ktorých som sa síce nepodobala, ale to polišovi nevadilo, aby do mňa nestrkal, keď som nebola ochotná sa nechať tlačiť bližšie do stredu kruhu ako si nás tak posúvali bližšie a bližšie k sebe. Aby som nakoniec zistila, že sa chystajú si po jednom antifa decká odvádzať a legitimovať, možno aj nejaké odviezli.

Zopár ich zatkli už predtým, pri prvom pokuse postaviť sa náckom do cesty (ale to ešte náckovia .boli príliš ďaleko, ešte ani možno v tom čase nevyrazili zo svojho východiskového bodu, tak fakt nechápem, prečo tých chalanov zatkli)

Celé to bolo divné. Keď som bola v tom kruhu, nebolo mi všetko jedno. Ad 1, foťák nebol moj, ad 2 nemala som u seba  žiadne doklady (nakoniec som ich nepotrebovala, lebo som sa „skryla" – musim sa priznať k zbabelosti – naozaj skryla – v hlúčiku novinárov a ostatných fotografov, ktorých tiež uzavreli v kruhu) a ad 3, vôbec sa mi nepáčilo, že sú tam len mladé decká prevažne a nikto z vonka, kto to tam pozoroval sa ich nezastal.

Nakoniec to vyzeralo akože sofistikované, slušácke náckovské zhromaždenie je vlastne úplne v práve a v pohode a problémy robia len akýsi mladí pankerskí chuligáni. No, oni si moc nepomohli tými zopár exhibošmi, čo trochu podnapitý skandovali v čele a nadávali nielen na náckov ale aj na polišov. Poliši v podstate asi robili najmä svoju prácu, predsa len v prípade antifa akcie išlo o neohlásený protest, na druhej strane nie som si istá, či si dokumentáciu robili s takou usilovnosťou aj u náckou s akou si ju robili u antifa deciek.

Divné bolo pre mňa najmä to, že my „dospelý" – všetci aj ja, sme boli ticho a len sme sa prizelali. Nikto sa mladých nezastal. Alebo aspoň nevyslovil proti tým trapošom z náckovského pochodu za slobodu slova ... síce som odvrkla zopár pozorovateľom, keď som ich počula tliachať blbosti o tom, aký sú vlastne tí náckovia slušní, že nerobia žiaden bodrel (na rozdiel od antifa detí), že by sa skôr mali zamyslieť nad tým, čo tam tliachajú tým tlampačom za choré veci ... ale žiadne veľké hrdinstvo ... chcela som tváriť viac ako neutrálna dokumentaristka ... a to ej asi ten prúser, že my dospelý sme tam robili neutrálnych štatistov ...

Nepáčil sa mi spôsob, akým zopár opitých mladíkov v čele antifa prostestu vulgárne skandovalo fakt nepotrebné nadávky ... páčilo sa mi ale, že sa zišlo aspoň toľko mladých ľudí ako sa pozvážalo na tento prapodívný pochod za „slobodu osočovania a hlásania fašizmu" náckov ... neviem, či by bolo efektné, keby sa miesto takéhoto rozpačítého a tak trochu chuligánskeho neorganizovaného protestu zoorganizoval nejaký pokojný, a la gáhndiovský napr. sviečkový alebo nejaký iný symbolický a tichý protest ... neviem, čo by bolo lepšie ...

Je však jasné, že s punkom sa tá neutrálna štatistická väčšina nemôže stotožniť a práve preto mlčí a len sa prizerá, ale viem, že mnohí ľudia v Trenčíne nie sú z náckov práve nadšení ...

Ostalo mi veľa otázok a pochybností ... ako bojovať proti nenávisti, predsudkom a stereotypnému, úzkoprsému dívaniu sa na svet? Je účinné keď sa používajú také isté zbrane? Nie je problém práve  v tom druhom slove? Bojovať ? ...

moje problémy v trochu inej oblasti ma naučili, že zlo (presnejšie moje zlozvyky) neporazím tak, že si ich budem zakazovať, resp. že ich budem ignorovať a tváriť sa že neexistujú, nefungovalo ani keď som priamo s nimi skúšala silou mocou bojovať – poraziť ich na truc ... musela som sa naučiť celkom niečo iné ... naučiť sa im predovšetkým čeliť – postaviť sa im tvárou tvár ako k realite ... a konať aktívne ... aktívne robiť niečo preto, aby som sa im vyhla ... len tak sa dá prestať robiť niečo, čo nechcem aby sa dialo ...  inými slovami na začiatku som netušila ako to urobiť, aby som niečo nerobila až kým som neprišla na to, že robiť „nerobenie" sa nedá, že jediné čo môžem robiť, je robiť iné veci ... úplne iné ako tie, ktoré robiť nechcem ... rozmýšľam, či by sa to nedalo využiť aj na zlo ako také ...

ak chceme poraziť násilie, musíme asi prehodnotiť to naše chceme, aj to poraziť aj to násilie ... chápem, keď polícia použije silu, presne tak sme naučení fungovať, násiliu sa brániť použitím sily, ktorá má na to ale oprávnenie alebo exkluzívnejšie postavenie ... ale to je asi len dočasné riešenie ... podstatu veci to nikdy nevyrieši ...

v tejto chvíli na to asi nemám kapacity, mám dosť svojich vlastných démonov ... ale viem, ak na mojich démonov nefungovali snaha poraziť ich nasilu, ignorovať ich alebo si ich zakazovať,  pochybujem, že to bude fungovať aj na iných démonov  ...

asi priveľa mudrujem ... už je dosť neskoro ... mala by som ísť spať ...

naučila som sa, že som sama tak trochu zbabelec, že hoci sympatizujem s punk a anarcho prúdom, neviem sa s nimi stotožniť, a že dôležité okrem oboch strán barikád sú najmä prihliadajúce davy okolo ... došlo mi, aký je rozdiel medzi málo a veľa ... a prečo má väčšina navrch nad menčinou ...

dnes tam  totiž bolo málo aj veľa ľudí, málo na strane náckov, rovnako málo na strane antifa prostestu, ale dosť veľa naokolo ... veľa takých čo sa prizerali a mlčali ... väčšina prevalcovala menšinu, ako vždy, hoci, alebo vlastne práve preto, že bola pasívna, že sa len prizerala a mlčala ...

linkuj.cz vybrali.sme.sk