chavela kráka do sveta

nemala som pri sebe svoje lieky, ale keďže som sa raz v príbalovom lektáku dočítala, že jedna zo zložiek, ktoré ten liek obsahuje je aj kofein, tak som si povedala, že by som to mohla risknúť kávu. zdá sa, že to trochu zabralo. Usrkávala som ju po troche, nech ma hneď nešvahne a postupne sa to zlepšovalo. pomedzi to som samozrejme tlačila do seba aj čaj a inú h2o.

z práce nič nebolo. Teda iba trochu, dorazila som tú rýchlovku, ktorá sa mi vmotala do cesty len minulý týždeň a teraz som rada, že ju mám za sebou. vyrazila som na závislácky míting, aj keď sa mi pôvodne nechcelo. depka zaklincovaná migrénou nie je práve vzpruha, ktorá by ma motivovala sa niekam vykopať, ale nakoniec som si povedala, že by to bodlo a šla som. a bolo to výborné.

prekonať samú seba, urobiť niečo čo sa mi nechce mi vždy trochu zlepší náladu, lebo mám byť aspoň na päť minút na čo hrdá, ale hlavne, častokrát mi práve takéto veci prinesú niečo čo som ani neočakávala. vraví sa, že kto chce mať niečo, čo nikdy nemal, musí spraviť niečo, čo nikdy neurobil ... pre  mňa to funguje aj v malom, ak sa prekonám v niečom, do čoho sa mi nechce, zvyčajne mi to prinesie, niečo čo som nemala a veľmi som to potrebovala ... aj s tým mítingom to bolo tak.

uvoľnila som sa, počula som inšpirujúce veci, prinútilo ma to zamyslieť sa nad svojím fňukaním a hlavne nad obrovským kusom cesty aký som za posledné dva, tri roky prešla ... a uvedomiť si, že aj keď som veľa stratila (a nie všetko, čo som stratila, som aj stratiť chcela), veľmi veľa som aj získala, dokonca aj veci o ktorých sa mi nikdy predtým nesnívalo ...

nakoniec sa migréna celkom vytratila a večer mi už bolo fajn. netrvalo to ani 24 hodín. z čajovne som sa vrátila pred polnocou, vyvenčila som psa, porobila nejaké drobnosti a šla spať. spalo sa mi omnoho lepšie.

nie všetky smútky  odišli, ale zdá sa, že do cesty sa mi dneska vplietali rôzne súvisiace odkazy ... o mazaní pamäte ... zabdúní a  o spomienkach, ktoré sú nepríjemné a ktoré by sme radšej vymazali, ale vďaka ktorým niektoré chyby v živote už nemusíme opakovať, alebo o tých, ktorí odišli ale práve vďaka spomienkam, ktoré sa zdajú byť príliš smutné na to, aby sme ich uniesli, žijú ďalej v nás ...

utorok som venovala praniu a trochu vareniu. skúšala som po prvý krát kuskus. celkom to vyšlo. pomedzi to som chcela pracovať na revízii prekladu ale dnes som sa pohla len o dve strany.

vykukávala som po skype, či sa ozve fešák, ale nič. nakoniec som vyrazila do čajovne, a večer sme nakoniec mali na seba väčšie šťastie.

takže pre dnes končím a idem pokecávať s elvisom ...  

linkuj.cz vybrali.sme.sk