chavela kráka do sveta

Dnes som zas trochu nakupovala. Začínam sa už na tom zabávať. Musela som vrátiť na vešiak tuniku veľkosti XL a vybrať si menšie číslo, keď som sa v nej uvidela a vypadala som ako malá mačka vo veľkom vreci. Okrem toho som si kúpila tričká veľkosti M. V mojej gebuli mám zafixované, že M znamená malý, v skutočnosti je to asi z anglického medium, stredný ... ale aj tak ... voľakedy pre mňa neexistovalo ani L a dokonca ani XL. Väčšinou to muselo byt viacnásobné X, niekedy aj 5 násobné.

Keď som sa pred rokom alebo tak dostala k vešiakom, ktorých veľkosť nezačínala 5 ale 4, ako napr. 48 alebo 46, padala som od úžasu do mdlôb. Dnes som handru s vysačkou 48 alebo 46 už fakt neviem musela vrátiť naspäť na stojan, lebo mi bola obrovská. Menšie z tohto kusu nemali a tak som obišla na prázdno. Teda s týmto kusom ale inak nie.

Nohavice, ktoré som si ušila minulé leto a už som ich zraz zužovala mi včera narušili jednoznačné plány. Chcela som si ich dať večer do mesta a bola som si tak istá, že mi budú dobré, že som obliekanie nechala na poslednú chvíľu. Nakoniec som z hrôzou zistila, že sú mi opäť veľké a bola som nútená improvizovať. Ešte že som mala v krabici odložené veci, ktoré mi predčasom kúpil otec a ktoré sa mmi vtedy zdali trochu pritesné. Tento krát sú akurát.

Nekupujem menšie veci ako motiváciu. Vraj to zvyknú baby pri diétach, že aby sa prinútili do nich schudnúť. Ale mne to nikdy nefungovalo. A ja hlavne nie som ani na tie diéty. Ja keď teraz kúpim niečo čo mi je tesné, je to vypočítavosť. Ak mi je to teraz tesné, mám istotu, že to aspoň pol roka, a možno s menšími úpravami aj rok vynosím. V najhoršom to istí gumička alebo nejaká sťahovacia šnúrka.

Úplne najväčšia pecka ale je, (a to sa moja segra teraz veľmi nepoteší), keď prídem domov a tie isté veci, čo som si práve kúpila, ohákne moja segra a rozmýšľa, že si ich pojde pozrieť tiež. Jej sú síce trochu väčšie ale v princípe dobré. Nechápem, lebo segra je menšia ako ja – aj na výšku aj na váhu. Kozy máme síce podobne veľké, ale tie je stoja lepšie ako tie moje, a hlavne, jej obvod hrudníka, bokov, zadku atď je omnoho menší ako môj ...

Neviem či to je znamenie, že začínam byť posadnutá svojim vzhľadom ... better not ... to určite nechcem ...

Podľa mňa môj väčší problém začína byť, že napriek tomu, že sa začínam meniť, mám stále pochybnosti o tom, že by som mohla niekoho zaujať ... ako s fešákom, ktorého som stretla na ulici ... zdá sa mi, že každý normálny človek, ktorý prejaví záujem o moje číslo, musí byť blázon, pako alebo nejako inak divný ... vlastne nenormálny ... alebo mať proste nejaké divné úmysly ... je to strašné aká som v tomto paranoidná ... alebo nedôverčivá? Neviem ... nie som si istá ... Predtým sa mi to nikdy, ale fakt nikdy nestávalo, lebo sa proste nikto neprihovoril ... bola som neprístupná ... mentálne aj fyzicky ... ale keď prestávam byť „neprístupná fyzicky" zdá sa že sa budem musieť pozrieť lepšie do zrkadla a uvidím tam, že moja mentálna neprístupnosť je mojím omnoho väčším problémom ... zdá sa, že tomu budem musieť čeliť čoraz častejšie a častejšie ...

linkuj.cz vybrali.sme.sk