chavela kráka do sveta

Vrátila som sa z dovolenky v cudzom meste, kde som si naplno užívala opaľovanie a plávanie na verejnej plavárni. A hlavne spokojnosť s vlastným telom. A tu doma stále prší. Chýba mi voda. Síce padá z neba a mojej duši to lahodí ale hodilo by sa mi zas plávať.

Depka pokračuje, dnes som doobeda veľa pospávala, trochu priveľa, ale večer som bola našťastie nútená ísť zo psom von a prejsť sa to mi trochu pomohlo. Začína sa mi aj celkom vyplavovať, aké iné ako bio príčiny jej mohli trochu napomôcť ... ale zatiaľ sa mi veľmi nimi nechce zaoberať. ... resp. viem, že sú to smútky, ktoré treba prijať také aké sú ... pokúsim sa o to, ale písať sa mi o tom veľmi nechce ... uvidíme

Nie vždy som so svojím telom v pohode. Ako napr. keď si vyskúšam celkom malé číslo (napr. 46, 44) ale zistím, že hoci mi je dobré, aj tak si ho nemôžem obliecť, lebo si v ňom pripadám neskutočne otrasná. Naposledy som objavila krátke nohavice podľa vysačky XXL, odhadujem tak asi veľkosť 46. Pokrok oproti tomu, ako som pred pár rokmi chodila a rovno sa na trhovisku obzerala po ceduliach máme aj veľkosti 4XL alebo 5XL resp. 56 a pod ... a viac ... a tieto xxl kraťasi mi sadli. Akurát som sa do nich zmestila, ale tie nohy čo mi z nich trčali, na tie sa dívať nedalo. ...

S novou identitou sa hneď dostavil nový zážitok. Teda nie je celkom nový, už som to tak trochu zažila – že ma „balil" fešák na ulici a vypýtal si číslo. Bolo to pár mesiacov dozadu ale až taký fešák to nebol a nakoniec sa ani neozval. Chvalabohu.

Tak dlho som nepísala, že už sa mi zdá aj divné písať pod prvou hlavičkou – 120 kilovej krásky.